Ľudia

Dátum pridania:    3.4.2013

Už skoro tri roky pátram po tom, či sa vôbec vyrobil (a ak, tak či sa dodnes zachoval) Mustang 1965 vo fabrickom prevedení triple-white (biely exteriér, biely interiér, biely top). Ďalšie moje kritéria pre tento Mustang boli a sú, aby to bol automat, motoricky mi je to viac menej jedno, no pre tichosť jazdy by som si skôr asi vybral I-200, než V8-289. Z ďalšej fabrickej výbavy by som privítal elektrickú strechu, bench seats, poprípade Pony interiér (vo verzii GT), alebo klíma ako kozmetický doplnok by vyzerala tiež fajn, ale prakticky asi zbytočná. Prípadne posilňovač riadenia. Je mi jasné, že sa to všetko v prevedení do jedneho Mustangu kríži a že je to nereálne a nemožné.
      Aj z tohto dôvodu som sa potešil, až som v posedné dni roku 2012 objavil kabriolet, ktorý má čo-to zo spomenutého v sebe. Vlastnil ho pán Craig Hone (20 Border St. Amherst, NH 03031, USA). Ďalší dôvod, ktorý nasmeroval môj záujem a kroky k jednaniu či kúpe, bola okrem zaujímavej nákupnej ceny, aj blízkosť k prístavu. 
Spomeniem aj jeho najväčšiu nevýhodu, ktorou je fakt, že sa prevažnú časť svojej existencie nachádzal tento Mustang na severe USA. Bol vyrobený pre Bostonský distrikt (dňa 06.Júla 1965) a aktuálne sa nachádzal v štáte New Hampshire. Nuž som neočakával nadmieru zachovalú karosériu...aj keď táto sa zdá byť v slušnom stave, dokonca z väčšej časti pôvodná, s pôvodným lakom. Čo ma viedlo, že som sa oň vôbec začal zaujímať bol jeho karosársky pôvodný stav (aj keď u 49. ročného auta niekedy ťažko hovoriť), ďalej jeho fabrická výbava v prevedení Arcadian Blue (exteriér), biely elektrický top, biely štandardný crinkle vinyl interiér s modrými doplnkami, C4 automat a I-200.. :) 
S bielou fabrickou verziou s bielym (svetlým) Pony interiérom resp. bench seats som sa ťažko lúčil. No asi sa ani vo svetlej verzii nerobili (nepotvrdené zo strany Kevina Martiho, ani zo strany MM a na odpoveď z FoMoCo stále čakám.)
      Po výmene zopár mejlov s detajlnejšími fotkami auta som sa rozhodol, že idem po ňom. Pri súvahe mojich doterajších skúseností počas posledných 5 rokov, pri rýchlosti ubúdania pôvodných kusov v USA, pri trende akým EU hádže polená pod nohy pri vstupe týchto áut na starý kontinent a iných prognózach, som si povedal, že buď teraz alebo to bude už iba horšie. Čas ukáže.
Stalo sa, slovo dalo slovo a ja som poslal zálohu. Stačilo sto dolárov a bol môj. Následne som troška natiahol čas aby som nahrabal zbytok do kúpnej sumy a o dva týždne som realizoval platbu na Craigov účet. Samozrejme že som na to obätoval aj zatiaľ ušetrených $1200.- na výlet na budúcoročné oslavy 5O.výročia Mustangov v USA.
Obavy, žeby sa mi tento Mustang po zaplatení nedostal do rúk, som nemal. Pán Craig sa javil a jednal veľmi korektne od počiatku, mal renomé v jeho regióne (preverené známym zo štátu Main), dokonca po prijatí platby behom pár hodín odoslal doklady od auta mojim agentom v Newarku, New Jersey, za čo si síce vypýtal preplatiť poštovné $15 (to sa mi už stalo v minulosti asi len raz), ale prosím.. :).
Doklady od auta moji agenti obdržali a ja som bol razom v ešte väčšej pohode. Amíci totíž nezvyknú nahlásiť na úradoch stratu či krádež dokladov a následne sa aj s už vyplatením autom stratiť pod čiernu zem...ale možné to je.
      Ani som si finančne nevydýchol a už zase som bol na ťahu...ostávalo mi uhradiť celkové náklady na dopravu. Tým sa rozumie, vyzdvyhnutie auta, jeho preprava do skladu prepravcu v prístave, samotná úhrada námornej prepravy a nezanedbateľné prístavné poplatky na oboch stranách oceánu. Potom ostáva už len čakať na jeho nalodenie. Napríklad samotná pozemná preprava do skladu prepravcu predstavovala vzdialenosť 245míl...a kedže sme mali január a snehové kalamity na cestách neobchádzali len nás, tak si za jeho prepravu zmluvný prepravca námornej spoločnosti vypýtal slušných $650. Bohužiaľ p.Craig nemal pochopenie so státim auta u neho až do jari.
Na druhú stranu ceny ropy by na jar stúpli po tom čo by sa zo zimy prebudila námorná a cestná logistika, a tak či tak by som nič moc nezískal.
Dostávame sa k samotnej námornej preprave. Dostal som vypracované ponuky na tri možnosti:
1) cestou Roll on/Roll off ...v podstate sa auto po svojich dostane na palubu, kde bude v dosahu posádky lode,  morského vzduchu, čajok a podobne. Cenový výmer touto cestou predstavoval: $1,195 (bez ostatných poplatkov).
2) cestou spoločného kontajneru ...v podstate si kupujete len časť 40 stopového kontajneru, pričom Vám na kapotu môžu naložiť čo unesie, nakoľko sa platí za objem a priestor zdieľate s tým čo do neho pridajú (auto, nábytok, krabice...) Výmer pre túto variantu predstavoval na mojho Mustanga $1,950.
3) cestou zapožičania si 20 stopového kontajnéru exkluzívne len pre moju zásielku. Naložili by auto a kontajnér zavreli a zapečatili. Cena samozrejme najvyššia a síce $2,615.
Trikrát hádajte ktorú variantu som si vybral, aj keď k tejto ponuke bol účtovaný poplatok „za nepojazdné auto“ vo výške $300. A na presvedčení a potvrdení prevzatia auta v aktuálnom nepojazdnom a otvorenom stave, vybranou lodnou spoločnosťou, museli na trikrát zapracovat moji US agenti. Zase im k sviatku, ako obvykle, pripravím nejaký balík so zaujímavými pozornosťami. Ešte stále sa neskonale tešíte na svoju ameriku až Vám raz dorazí z USA?? :) ...ja hej!
A aby som nezabudol, odporúčam si to všetko ešte poistiť, pre prípad poškodenia, straty kontajneru, nebodaj celej lode :). Váhavým odporúčam pozrieť film Titanik alebo Piráti z Karibiku :).
Krátka časová os udalostí: Zálohu za Mustanga som uhradil 9.januára...doplatenie prebehlo do dvoch týždnov. Prvého marca mi agenti konenče potvrdili že mám auto v prístave a ide na loď, ktorá má vyplávať 8.3..
Pôvodný plán priplávania do Nemecka 22.3. sa tesne pred vyplávaním prehodnotil až na 26.marec. Fakt užasne, dva dni pred Zeleným štvrtkom a Veľkým piatkom...tešil som sa na tie poplatky za uskladnenie, až to nevýde načas. Vedzte, že vo sviatky a víkendy nič nevybavíte.
Našťastie podľa včasného online sledovania lode Mignon UA308 spoločnosti Wallenius Willhelmsen Logistic (po staršej skúsenosti so Siera Leone, Africa...bóóže to vám bol vtedy zážitok) sa zdalo že sa to stihne. Večer pred cestou do prístavu som si našiel na mejli urgencie z prístavu, kde som musel ešte riešiť "na kábli si sediaceho" pracovníka colnej kontroly, ktorému sa nechcelo od stola obzerať došlého Mustanga, ale radšej si vyžiadal vydokladovanie náplní vo vozidle. Konkrétnejšie, či chladiaca zmes spĺňa EU normy, či je tam zmes typu R134A.
Neostávalo mi nič, iné ako po polnoci riešiť tento problém s predajcom v USA, aby mi odoslal čestné prehlásenie, že vozidlo nemá namontovanú klimatizáciu a okrem štandardných náplní v prevodovke, v motore a diferáku žiadne iné kontroverzné prevádzkové náplne. Našťastie pán Craig zdvyhol môj telefonát aj v danú nočnú hodinu, dokonca mal pochopenie pre vzniknutú situáciu. Váhu jeho prehlásenia sme podporili detajlnými fotografiami vozu, palubovky, motorového priestoru.... Pomohlo to, inač by ma.... ale to malo prísť až o pár hodín neskôr, na českej diaľnici. Čo sa má stať, to sa stane...osudu neutečiete :). A konečne sa môžeme vydať na cestu.
Večer 27.marca sme s Maťko D. cestovali do prístavu...v ktorom to prebehlo vďaka už známym a vychodeným cestičkám „v pohode“, až na záverečné 6 hodinové čakanie, kým sa uráčilo "pracantom" zo spoločnosti GBL Logistic group ukázať nám, v ktorom sklade je uskladnený môj Mustang. Časovú stratu čakania nám troška vykompenzovali dvaja zamestnanci skladu, keď mi Mustanga vysokozdvižným vozíkom vyložili behom dvoch minút na korbu odťahovky...a musím podotknúť, že nadmieru šetrne tentokrát. Dokonca si podložili aj dosky. Cestou sme zažili fakt všeličo...od počiatočného slniečka v prístave, až po snehové prehánky, kolóny pri Hamburgu, upchaté cesty pred Berlínom, skrížené kamióny na českom Cínovci...až po čerešničku na torte v podobe poruchy a odstavenia mojej odťahovky 5Okm za Prahou v smere na Brno a ďalších komplikácií a nákladov s tým spojených....grrr! No stále lepšie takto dopadnúť ako byť účastníkom tých troch reťazových búračiek čo sme zažili cestou domov. Niektoré autá som nevedel v tom klbku zadefinovať a taký Land Rover Discovery4, ak je z neho len polovička vyzerá fakt zle. A aj to bola tá posledná kvapka v mori, kedy som si povedal, že už mám fakt dosť, už mi stačilo...a že už nikdy viac takto. No aj napriek tomu všetkému mám radosť z nového prírastku v stajni, ktorý raz bude mojim svadobným autom.. :) 
 -
04.apríl 2013 - Dnes som bol s Palim P., jeho odťahovkou a velkým vlekom, po nepojazdné Ducato.
Cestou sa opäť muselo niečo prihodiť...na známom českom tankodrome, na Vysočine mu otrasmi uvoľnilo rezervu na vleku a tá padla do cesty. Vlek ňou ukážkovo vzduchom preletel a našťastie to bez ďaľšej ujmy prežil, narozdiel od rozsekanej rezervy. Tá s veľkým šťastím ostala v našom pruhu pre pomalšie vozidlá a nevletela do rýchlejších pruhov, kde by skrížila cestu rútiacim sa osobákom. Pekla! To mohol byť iný malér. Žeby to všetko bola fakt len blbá náhoda?? ...našťastie sa cestou už nič viac nestalo.
Ducato je už doma, v servise... podľa prvotnej obhliadky sa zdá, že rozvody to neboli.
Boli to otrasmi o zvar na karosérii predraté a zoskratované káble od riadiacej jednotky.
Akokoľvek.. dokončenie tohto výletu ma stálo navyše neplánovaných 690,€..  La-la-lááá :) 
Peťo G.